Vrátili sme sa z výletu v kolóne aut , aká býva v okolí môjho bydliska každý deň. Môj zaťko sa pred mestom zastavil v samoobsluhe na umývanie aut, hodil do automatu Eura, vybral umývací proces, naskočila mu minutáž a rodinné sedemmiestne autíčko, v súčasnosti bez zadných sedadiel dostalo svoju dávku šampónu a čistej vodičky. Po hygiene sme sa zasa zaradili do kolóny a prískokmi sme sa doterigali domov.
Návštevu priehrady na severe Slovenska sme spojili s návštevou môjho priateľa, ktorý od jari do jesene býva vo svojej chate a snaží sa chytať ryby. Rybárom je už skoro polstoročia a je to jeho celoživotná záľuba. Za tie roky mávall i úspechy, niektoré boli vypreparované na verande alebo zvečnené na fotografiách. Priehradu pozná ako svoju dlaň. Vie o nej všetko, kde je aká hlboká, kde bolo pôvodné koryto rieky, kde sa vždy nachádzali štuky, kde zubáče, kedy a kde sa dajú chytiť kapry. Šli sme ho morálne podporiť, lebo tento rok nebol v rybačke úspešný, hoci sa veľmi snažil. Po priehrade skoro denne brázdil na člne s veslami, ale často jeho celodenná námaha mala výsledok „ ani ťuk“. Zároveň som chcela, aby si aj zaťko s dcérou oddýchli, pretože celú stredu štiepali drevo, ktoré som mala uskladnené na konci záhrady viac ako 5 rokov. Za tým účelom , ale i tiež si oddýchnuť, prišli zo zahraničia ku mne. Už predtým som dohovárala dovoz klinov na štiepanie, na čo mi zaťko povedal, “požičiam si od otca štiepkovač a prídeme“. No myslela som si, to nie je dobrý nápad, pretože je to veľké riziko, ten stroj je dosť veľký, ťažký, cesta je to dlhá 550 kilometrov, ale čo si môj zať zaumieni to aj vykoná . A asi ani môjmu svatkovi sa ten nápad nezdal až taký absurdný, pretože mu štiepkovač požičal so slovami ,“ musíš ho viezť postojačky“. No a tak moje deti prišli s pomocníkom, ktorý haldy dreva na konci záhrady spolu s ich rukami poštiepal za jeden deň.
Na výlet sme sa s dcérkou nachystali už v utorok, naložili sme do oleja s koreninami kúsky vyklepaných prs z hormónami kŕmených, dovozových kurčiat. Dnes sme zobrali z domu gril a drevené uhlie, po ceste sa zastavili na salaši pre syr, v dedine pred priehradou sme dokúpili ostatné potrebné suroviny i tekutiny/i vínko/ a šli sme. K priateľovi sme došli presne na dohodnutý termín. Ten už mal dilemu, kde nás zoberie na obed a aký program nám pripraví. To mu odpadlo, počasie sa nám vydarilo a grilovačka tiež, pozvali sme i susedov, ktorí sa o môjho priateľa občas starajú s dobrým slovom, radami, kávou i rôznou pomocou a i teraz priniesli vínko. Celé poobedie sme strávili spolu , na slniečku v pohode a rozprávaním sa a verte mali sme sa o čom, žiadne trapné hluché miesta nevznikli. Dcéra i so zaťkom sa prešli i okolo priehrady. Okolo piatej popoludní sme priateľovi poumývali riady, poupratovali sme stoly, stoličky a vybrali sa späť domov.
Zajtra čaká môj československý tandem práca, naštiepané drevo narezať na cirkulárke, alebo s motorovou pílou, ktorú si tiež priviezol, na polienka, prerobiť prístrešok na drevo a drevo uložiť. Konečne dostal dovolenku cez pekné počasie i môj synovec, ktorý sa o môj dom a záhradu občas stará. Ten pracuje na strechách a obvykle dostane dovolenku len keď prší, sneží, poklesnú teploty pod 5 stupňov a vôbec pri počasí, kedy sa ani s drevom nič nedá robiť. Spoločne to snáď zvládnu. Mňa čaká navariť môjmu zaťkovi fazuľkovú polievku so zemiakmi, mrkvou, s kyslou smotanou a kôprom, guláš máme navarený ešte k nemu dovariť cestoviny. Možno budem variť i cesnačku to podľa toho aký sa vráti z krčmy. Tam ho vylákal bývalý spolu vojak a dlho dlhoročný priateľ na pivo. Dnes mu bude môj zaťko robiť bútľavú vŕbu, pretože si jeho priateľ konečne všimol, že má ženu a že začína o ňu prichádzať. My sme si s dcérkou otvorili ušetrené vínko dobrej značky z východu Slovenska, uliali po pohári, zbytok odložili na zajtra a ja sedím pri bútľavej vŕbe a píšem tento blog. Som šťastná, mám peknú a dobrú rodinku, máme sa všetci radi a nehovorím to len vtedy, keď popíjam vínko.
Dnes len toľko. Bibina
Piatok ráno: práve varím zaťkovi silnú cesnakovú polievku s vajcom, aby bol fit.
Bibina