Mala som v pláne písať o mojich spolubývajúcich dvoch psíkoch, sú to fenky jazvečíka. Jedná je dlhosrstá pekná, hnedo čierna/ tiež je zo zahraničia ako bol aj Bobik/ a druhá jej dcéra je sivočierna hrubosrstá, trošku menej pekná, ale milá. Nebývajú v byte ale pod schodami na dvorku majú izbičku, kde voľakedy mama mala kurence. Volám ich moje Dorky. Nakoľko mi tému o psíkoch zobrala z mysle?, z úst?, z pera?, z klávesnice iná milá blogerka, tak som sa témy vzdala. Nebudem predsa písať plagiát.
Dnes som sa vrátila z mesta, kde som bola kúpiť farbu do tlačiarne. Je to tlačiareň, nemenovanej značky, ktorá už má 14 rokov a manžel ju kúpil na tlačenie fotografií. Farby, je ich spolu 5, stoja jedna v rozpätí od 4 až do 12 Eur. Vypadla mi modrá a tlačiareň odmietla tlačiť. V obchode, kde ich bežne kupujem mi milá pani majiteľka na moju poznámku, že mi nebude stačiť dôchodok pri nakupovaní farieb do tlačiarne, povedala, veď ste u mňa len dve zákazníčky, ktoré tie tlačiarne ešte nevyhodili. A tak nakoľko som žena činu a mala som pri sebe hotovosť kúpila som novú. Vraj čím drahšia tlačiareň tak tým lacnejšia náplň do nej. Uvidíme.
Vždy keď prichádzam autom k svojmu domu obe Dorky už stoja pri bráničke pekne akoby uložené, labky majú položené na mriežkach bráničky. Majú schopnosť rozoznať zvuk môjho motora. No dnes pri bráničke neboli. Malá som“ hrozné“ tušenie. Auto som dala do garáže, podívala som sa cez dvere u bočného vchodu /lebo tam vždy prebehli/ a ani tam neboli. Prezula som sa a hajde na dvor na miesto alebo miesta činu. Boli tam, obe dve. Na okraji rybníka pod fóliou diery ako svet, fólia roztrhaná na malé kúsočky, kamene a štrk vyhrabaný. A Dory mali nosy celé od hliny. Na rozdiel od opozície, ktorá obviňuje a kričí už i na podozrenie, ja som delikventky prichytila na mieste činu a tiež som spustila. Vy darebnice, ničiteľky, protispoločenské živly, nevážite si dobrého bydla a podobne. Ba u-súdila som, že by mal nastúpiť i trest. Zobrala som metlu a hnala som sa za nimi, trošku som ich cirokom zasiahla. Chvalabohu, že neboli na blízku ochrancovia zvierat boli by si zgustli na mne. Blíži sa jeseň, myšky si robia zásoby a tiež i rôzne úkryty. Moje Dorky majú inštinkt lovca, tých rôznych dier mi na záhrade pribúda. Keď sú to len diery v trávniku, zahádžem hlinu naspäť, neriešim. Už ma nahnevali keď sa pustili ku koreňom ,od môjho priateľa darovaného irisu modrého./Asi žiarlia/. Horšie, že sa mi dostali i do skleníka a v jednom rohu urobili dieru a základy z dreveného hranola /už trochu spráchniveného / zo skleníka zubami rozdrvili a vyhodili. Na nápravu toho budem potrebovať podložiť pod skleník nový hranol. Inokedy sú moje Dorky veľmi štedré, každý úlovok myšky, krtka, trochu ocmúľany mi prinesú pred dvere. Nevedia to však zosúladiť s odvozom odpadu. Tak sa stalo asi pred dvoma týždňami, tiež mi dali pred dvere potkana,/ isto viete, že každý dom má svojich potkanov i hadov/, deň pre tým bol odvoz odpadu a ja som kvôli čistote ovzdušia na ulici musela ich obeť skladovať v pivnici. Na záhrade ho zakopať nemá cenu, za hodinu by bol vyhrabaný a z 1 ks mrtvolkou predsa nepobežím do kafilérie 17 km. Veľmi som tiež “nadšená“ keď príde na návštevu našej záhrady ježko. Máme rybník a vodička ho láka. Robieva to tak 2 až 3 krát do roka a zásadne vždy v noci, najlepšie „po polnoci“. To moje Dory robia taký kravál na ulici, že štekot počuť možno aj v tramtárií a ja či chcem alebo nechcem musím vstať z postele, niečo na seba nahodiť, zobrať vedro, metlu, skrúteneho do klbka ježka naložiť a preniesť ho z našej záhrady aspoň o tri domy ďalej. Len raz som si to zjednodušila a nechala som ho pod vedrom prikrytým kameňom. Moje Dorky nesúhlasili s umiestnením prisťahovalca a tak som za pol hodiny musela ísť na záhradu znova a urobiť deportáciu tak ako patrí. Ráno som potom vyberala Dorkám pichliače z nosíkov. Jedno leto mal ježko i blchy, to potom kúpila šampón a Dorky som musela kúpať, kým blchy nepokapali. A to ešte moje deti si myslia, že keď som sama, že nemám čo robiť.
Bibina