Patrónka Slovenska, potrebujeme patróna NATO alebo iného, nádej Slovenska.
Je to už dva dni čo ma moja priateľka pozvala na hody do susednej dediny. Ona sama nie je obyvateľkou tej dediny, ale má tam rodinu deti po svojej dcére, zaťa. Odtrhla som sa od počítača a šla som. Ja osobne nechodievam na žiadne hody, je to viac o materiálnych hodnotách ako niečo duševného, čím by sme mali oslavovať udalosť, kvôli ktorej sú hody poriadané. Na námestičku pred krčmou boli postavené stolíky z rôznym tovarom, varili, piekli a grilovali sa tam rôzne špeciality. Máme telefóny, a tak som za ňou šla do kultúrneho domu, kde vystavovali rekordný koláč. Spievala tam skupinka žien a skupinka mužov, ochutnávali sme koláč, kávu, boli súťaže v jedle koláča na čas. Upečený koláč bol zas o niečo väčší ako posledný rekord a tak bolo čo sláviť. Ale nie rekord a ani koláč neboli dôvodom na vznik tradície hodov v tejto obci. Tým dôvodom bol kostol postavený občanmi tejto a susednej obce v roku 1995 a zasvätený Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je aj patrónka Slovenska. Takže i omše v kostolíku s posvätením erbu i na kopci nad dedinkou v kaplnke sa niesli v oslave Sedembolestnej Panne Márie, ktorá je i Patrónka Slovenska. Takže máme patrónku ku ktorej náš národ vzhliada s úctou a s dôverou, modlí sa k nej už stovky rokov a už 90 rokov je oficiálnou Patrónkou Slovenska.
No a máme i NATO, o úcte a dôvere k tomuto spoločenstvu sa nedá vôbec hovoriť. Je to spolok , ktorý vznikol na podnet Ameriky, aby sa jej lepšie obchodovalo so zbraňami, teda aby mali komu tie zbrane predávať. A tento spolok robí všetko možné aj nemožné preto, aby ciele finančníkov z Ameriky boli plnené. Nehľadiac na mier v Európe, na potreby obyvateľstva a je možné, že za jeho rozpínavosť zaplatíme i životom. To bola len vsuvka, pretože NATO je vraj náš ochranca a teda patrón ?.
Presunuli sme sa na rýnek, kde mal byť kultúrny program, našli sme si miesto pred tribúnou a čakali na vystúpenie účinkujúcich. Zišlo sa nás tam dosť napriek trochu chladnejšiemu počasiu. A práve na tému ľudovej hudby i spevu Kysúc, sa popoludňajšia časť vystúpenia niesla. Starosta obce pozval skupinu, ktorá hrala na heligónkach a spievala Kysucké piesne. Blok piesni vo valčíkovom či tempe polky rozohrial divákov. Po nich na malú tribúnku vystúpilo 8 dievčat a 4 chlapci, skupina z ľudových škôl umenia, všetci výborní hráči na heligónky, ktorí zberajú rôzne ocenenia v súťažiach na heligónkach, pekne krojované, krásne hrali a spievali, čo bol pre nás úžasný zážitok. Po nich hrali a spievali talenty z obce, nasledovala ženská spevácka skupina s pripomienkou rodáčok, ktoré svojimi piesňami pred 30 rokmi očarili i poslucháčov mimo obce a i ich jedna zo živých vtedajších speváčok s manželom, ktorí nám tiež zaspievali, takú našu. A vtedy som si pomyslela, že láska, citlivosť, jemnosť, krása a spravodlivosť z nášho života tak ľahko nezmizne, pretože naše ľudové piesne toto všetko majú v sebe. A mladí ľudia , ktorí túto kultúru majú rady a sú k nej sústavne vedení sú našou budúcnosťou a nádejou, ktorá vymení túto matériou oklamanú, nekvalitnými školami vychovavanú generáciu. A aj keď sa hody všeobecne sprofanovali na predaj a určitú gýčovitosť, takto zamerané na určité deje z nášho života i cirkevné sviatky späté z obcou, farnosťou majú budúcnosť. Kiež by !
Bibina.