Ako sa dostať k financiám zo štátneho rozpočtu.
Áno z toho rozpočtu, ktorý sa tvorí z našich daní a je určený na riadne fungovanie štátu. Už vieme, že sa nemôžeme spoliehať ako za socializmu na zisky štátnych strategických podnikov ako sú elektrárne, plynárne, teplárne a ani na automobilový priemysel, ktorý je v súčasnosti nosným v našej republike. Nuž preto, že väčšina zisku ide zahraničným štátnym podnikom, prípadne súkromným nadnárodným spoločnostiam. A týmto doteraz bolo a asi aj bude naďalej ukradnuté naše zdravotníctvo, školstvo, dôchodky starým ľuďom, cesty /ale len vtedy ak neslúžili im, vtedy ich síce nestavali ale ich vyžadovali/. No a ešte na potvoru sa prisali na štátny rozpočet rôzne neziskové organizácie, ktoré často ani nemajú špecifikovanú činnosť v ktorej chcú pomáhať. Zákon, ktorý vznik takýchto, niekedy aj darmožráčov a politických oponentov dnešnej vlády vznikol v roku 1997 a čudujte sa mal len 9 novelizácií. Akonáhle by nejaká vláda chcela sprísniť podmienky, alebo kontrolu mimovládok v tú ranu sa zaktivizujú, veď o čo ide, ide len a len o ich ľahko zarobené euráče a vydierajú vládu povalením, organizovaním rôznych manifestácií, napr. proti kradnutiu, proti úplatkom a vymyslieť sa dá nespočetné množstvo krivární, ktoré vláda má na mysli, chce, môže, alebo nemôže urobiť. A Tí čo by mali byť strážcovia demokracie im v tom pomáhajú. Za euráče všetko. Tak som sa dočítala, že v roku 2000 bolo neziskových organizácií 27 000 a dnes ich je 60 460 a uvažovala som, že keď každá z tých šesťdesiat tisícov neziskoviek vytiahne či už darovaním 2 % z daní, alebo rôznymi grantami, dotáciami, štátnymi príspevkami dajme tomu 1 000 Eur /ja viem, že to je málo, ale nech nejem/, tak je to 60 460 000 Eur, ktoré by mohli ísť na zdravotníctvo, na školstvo alebo na diaľnice. Prekontrolovať, na čo všetko išli peniaze pôvodne patriace štátnemu rozpočtu nie je v silách štátnych úradníkov. Štát sa spolieha na poctivosť /lebo veď väčšina z nich bola založená na bohumilú činnosť pomôcť sociálne slabším, kultúre, športu a podobne/, musíme im dôverovať.
No a ako k financiám prísť. Veľmi ľahko. Je veľmi dobre si založiť nejakú dobročinnú organizáciu, dať jej názov/ najlepšie taký vzletný na americký spôsob/ a z dani, ktoré musím uhradiť štátu za predaj spoločnosti, prípadne zo zisku si vypýtať späť 2 %, to urobilo mnoho našich potentátov i oligarchov. Ako riaditeľ budem ja a do správnej rady dosadím svoju manželku a syna, a keď budem vládny úradník, alebo prezident, tak ako je v Amerike zvykom, že kto má peniaze má i moc, bude túto charitatívnu organizáciu viesť moja manželka. Bude samozrejme mať príjem, bude poistená v sociálnej i zdravotnej poisťovni, keď pôjde na materskú bude mať materské. A vďaka marketingu v nemenovaných televíziách a vo všetkých denníkov, týždenníkov sa nájdu sprostí, ako napr. v jednej nemenovanej neziskovej organizácií tak bolo od roku 2006 do 19.3.2014 cca 140 000 prispievateľov ktorí mi tam tie 2 % cestou daňového úradu prisunú. Celkovo prispeli 21 900 000 Eur, bo veď zatiaľ nikto nekontroluje načo, za čo, sa tieto peniaze vynakladajú. Možno aj na financovanie volebných kampaní. A ja sa môžem dobre zapísať do voličských hláv. A takých rôznych kultúrnych sociálnych a iných mimovládnych organizácií narástol počet, ako húb po daždi /v súčasnom období masliakov/. Je ich 60 400, a z roka na rok ich počet narastá. Prekontrolovať účtovníctva 60 000 subjektov, to by sme potrebovali ďalších desiatky, možno stovky úradníkov a ďalší nárast nákladov štátnej správy. Možne je aj to, že ten zákon je len ďalší, ktorým sa môže tunelovať štátny rozpočet. A čo robí táto vláda na elimináciu rozkrádania takto prisunutých financií. No nič. Pretože vždy je niečo kvôli čomu je treba mať stabilnú vládu a teda potrebný zmier zo všetkým a so všetkými. Raz je to náš vstup do EÚ, druhý krát zavedenie Eura, predsedníctvo EU na Slovensku, vstup do jadra a podobne. Čo to je, demontáž štátu?. A ešte si mimovládky za štátne euráče na túto vládu otvárajú papule, /mafiánske praktiky, zastrašovanie/ to asi preventívne, aby sa neodvážila, zákon sprísniť či na „ ich“ euráče siahnúť. Lebo o či ide v súčasnosti, vždy len o peniaze, peníze, peňáze, eura, doláre a pod. Prepáčte za syntax a sňematiku, do smrti sa polepším.
Bibina