Smer je v súčasnosti najobľúbenejšia a najpopulárnejšia strana na Slovensku. Začnem mojim obľúbeným: Nech otvorím akékoľvek noviny, tak najhlavnejšie domáce správy sú o tom čo Smer a jeho vodcovia kde , kedy, s kým, ako, prečo, načo to alebo ono robia. A samozrejme ihneď pod tými správami naskočia desiatky prispievateľov, ktorí sú znalci pomerov v Smere, vedia o činnosti jeho funkcionárov všetko, túžia ich vymeniť, odpočítavajú im dni a hodiny ich vládnutia ,dávajú im najavo svoju frustráciu nielen zo Smeru ale aj zo seba a podobne. S týmito všetkými dojmami, myšlienkami , stavmi sa musia zdôveriť . A teraz si musíme položiť otázku? Komu stoji za námahu sadnúť si k počítaču a vytvoriť článok o Smere. Či už bude písať pozitívne alebo negatívne musí mať plnú hlavu o ňom o jeho funkcionároch o jeho činnosti, vládnutí, pozitívnych a negatívnych dôsledkov jeho vládnutia. A pri písaní ho ovládnu stavy eufórie /ale som im dal, ako ohrdnutý milenec/, nenávisti /ako po rozvode, keď si manžel /ka/ našiel iného druha, družku/, ohovárania, pľuvaniu žlče /tesne pred rozvodom alebo aj keď partner pre neho nie je dosiahnuteľný, lebo je príliš pekný, múdri, inteligentný atď./. A tieto všetky stavy sú príznaky stavu, ktorý sa vola zamilovanosť. Vtedy o objekte svojho záujmu snívame, rozprávame, myslíme na neho vo dne v noci, nemôžeme bez neho žiť ale ani s ním, sledujeme ho, dávame ho sledovať, ohovárame ho, kydáme na neho. A práve preto, že voči Smeru sú neustále v stave“ beznádejnej z a m i l o v a n o s t i „ všetci naši opozičníci, novinári, politologovia, mimovládne organizácie, ale aj niektorí prispievajúci pod článkami, dennodenne sadajú k počítaču, aby sa zo svojej lásky, nelásky k nemu vyznali svetu.
Dnes len toľko. Bibina