Je práve 22,45 a ja staršia žena, antišportovo založená som práve dopozerala na STV 1 nádherný film, plný napätia, emócií, citov. Áno bol to film o slávnom hokejistovi Charlamovovi, trénerovi Tarasovovi, hokejistoch reprezentácie ZSSR. Chválim tento počin Slovenskej televízie, lebo vo filme sme videli Slovanskú náturu. Skromnosť, vernosť, vytrvalosť a hrdosť. I keď Charlamov bol po mame Španiel, vyrastal v ZSSR, tvorcovia vyrobili film od samého začiatku až do konca plný napätia, vykreslili i prostredie, ktoré i keď nie blahobytné, kreslilo povahy hlavných hrdinov. A dojala má i hrdosť prostých ľudí na svoju reprezentáciu. Udalosť, kedy reprezentanti v Kanade zvíťazili 7 ku 3 prežíval celý národ. A tej súdržnosti národa by som sa aj ja chcela dožiť. Nielen v športe ale i vo všednom živote. Pretože po roku 1989 už nie sme Mi, ale sebeckosť a mamon niektorých spravila osamotenými tých druhých. Čo nie je vôbec pre udržanie národa ako celku dobré. A ten výsledok v hokeji 7 ku 3 je aj odzrkadlením kvality národov. Hoci tvorcovia trochu vzhľadovo nepriaznivo vykreslili kanadských hráčov /pripomínali mi žvýkajúce opice/ , opak je pravdou, pre našu citlivosť, zmysel pre fair play Anglosasi, obyvatelia Kanady a Severnej Ameriky považujú práve nás Slovanov za menejcenných. Nesprávajme sa ako menejcenní, neopičme sa po nich, po ich hlade po materiálnych veciach, ponechajme si svoju náturu a hlavne hrdosť, ináč nás pohltia a prispôsobime sa . A to nie je pre žiadnu krajinu to pravé orechové.
Bibina