Slniečko na poludnie, má mila vyprovoď mne……
Melódia tejto a i iných ľudových i cirkevných piesni mi od rána znejú v podvedomí. Je to dôsledok atmosféry zo včerajšieho dňa. I v našej malinkej dedine, či vlastne v mestskej časti sme mali hody. Už asi 5 rokov sa konajú v deň sviatku Najsvätejšie srdce Ježišovo, ktorý bol síce v stredu, ale slávili sme ho i včera. Tomuto sviatku je zasvätená naša kaplnka , kde raz týždenne a niekedy i viac krát koná omšu pán farár zo susednej dediny . Do farnosti tejto susednej dediny patrime i my, i keď čo sa týka pôsobnosti štátu patríme pod mestečko. Na svätú omšu a hody boli pozvaní i primátor mesta i poslanec za obec, lebo veď kde sa majú títo predstavitelia mesta dozvedieť čo obyvatelia tejto mestskej časti od nich potrebujú, ak nie priamo od svojich voličov.
Hody pripravujú farníčky a farníci na čele s kostolníčkou. Majú také jednoduché know-how. Po slávnostnej omši pozývajú farníkov k prikrytým zapožičaným stolom, na ktorých majú doma prichystané chlebíčky, napečené koláče i zákusky, korbáčiky. Podávajú ohrievanú klobásu , červené i biele víno, pivo i minerálnu vodu. Na počúvanie hrala ,ja som ju nazvala Mariškina kapela, teda muzika syna kostolníčky, ktorý hral na harmonike a pekne spieval, nevesta tiež veľmi pekne spieva a vnuk hrá bicie. Mariška mala na hodoch i pravnúčika, ktorý ma také zlaté drobnúčke ručičky a nožičky, že má až závisť chytila, prečo i moji vnuci seba i mňa takým drobčekom neobdaria. A bolo na hodoch viac zlatých drobcov. Farníci i so svojimi rodinami, ktorí v obci už nebývajú posedeli, porozprávali sa a po určitej dobe sa zhromaždenie rozišlo. Sedela som spolu s Martou a Helenkou i s inými farníkmi, no keď sme s Martou pri stole osameli a na záhrade pri kaplnke ostalo spolu asi 15 skalných farníkov spolu s pánom farárom, rozhodla som sa ísť domov i ja. No moja spolu stolujúca nie a nie. Páčilo sa jej počúvať ľudové pesničky , občas sa i pridať. No komu by sa to nepáčilo?. Neviem či tú odvahu spôsobili 2 pohárky červeného vína, ale presvedčila som kapelu, že jej spolu s Martou chceme pomôcť spievať. Div sa svete súhlasili. Zaspievali sme spolu s kapelou zopár pesničiek, ktoré nám neúnavne a zase, vyberala k spevu Mariškina nevesta.
Je pravda, že pred malým publikom sa spieva dobre, a hoci náš spev nebol úplne kóšer /akoby povedali židia/ alebo to pravé orechové/ ako hovoríme my Slováci/, ja som bola s našou kultúrnou vložkou nadmieru spokojná. Pridala sa k nám i ďalšia pani, pani Gitka a jej sa to tiež páčilo. Poďakovala som harmonikárovi za možnosť zaspievať si a i jeho manželke a oni zasa nám a vybrali sme sa s Martuškou domov. Trochu ma prekvapila Martina reakcia, keď sme sa lúčili pred mojim domom, ďakovala mi , za spoločne príjemné strávené popoludnie. Nuž nemáš za čo spokojnosť bola obojstranná. Za peknú spomienku ďakujem i ja všetkým organizátorom , účinkujúcim i zúčastneným a i Marte za spoločnosť.
No a tak s melódiami, ktoré sú v mojej hlave zafixované ako príjemné chodím už od rána. Najprv som v záhrade všetko popolievala, kde tu som u paprík, uhoriek , paradajok odstránila burinu. Doplnila som zo studne vody do nádob na polievanie. Príjemné podvedomie neovplyvnili ani húfy mravcov, ktoré som objavila v skleníku, stavali si pod paprikami mravenisko. Pred obedom som pripravila cestovinový šalát so zeleninou. A teraz ešte v tej eufórií píšem tento zápis z hodov tak ako som ho videla a precítila ja.
Bol to obyčajný prežitý deň s príjemnými ľuďmi, takéto pokojné dni zažívajú občania určite i v ďalších mestečkách a obciach nášho krásneho Slovenska. Je to protiklad proti tomu, čo píše naša tlač, a určití politici podsúvajú obyvateľstvu , samú nenávisť jednej skupiny obyvateľstva voči druhej, konflikty, vraždy a správy podnecujúce závisť a nenávisť a nepokoj u obyvateľstva.
Bibina