bibina

Dnes je sviatok 25 výročie podpísania ústavy, pozerala som i slávnostné zasadnutie národnej rady SR, prejav predsedu parlamentu pána Danka a musím uznať, že bolo slávnostne a prejav rozumný, pravdivý a ústretový k všetkým zúčastneným a i k obyvateľstvu. Vyzýval k spolupráci, spojeniu, prekonávaniu vzájomný rozporov, ako v národnej rade tak i medzi obyvateľstvom, všeobecne, nie k deštrukcií. Chýbala mi tam pripomienka a poďakovanie tomu, kto sa o úspešné a pokojné rozdelenie ČSR a i o prípravu ústavy a o jej schválenie zaslúžil pána Mečiara. Zase má potešilo, že nepozval tých, ktorí nikdy vlastnú republiku nechceli ale ohováraním, podvodmi sa do riadenie republiky tlačili a aj ju riadili . Prejav pána prezidenta komentovať nebudem.
Ja si popri tomto sviatku pripomínam i 2 roky od úmrtia mojej maminky. Navštívila som spolu s neterou cintorín, posvietila všetkým svojim zosnulým príbuzným a navyše i osobám, ktoré v dedine maminke boli veľmi blízke. Krstná mama pri krste, birmovná krstná mama mojej starej mamy , jej dcéra. Tieto tri osoby, ktoré boli pri krste mojej maminky urobili pre ňu veľmi veľa. Prevzali na seba hriech i celoživotnú ťarchu za klamstvo pri krste. Posvietili sme i birmovanej krstnej mame maminky, u ktorej niekedy pri svojich návštevách sa zdržiavala a i prespávala. A teraz môžem pokračovať.
Prvá svetová vojna bola zvlášť krutá, umierali najmä pešiaci, bojovalo sa v zákopoch i s bodákmi, umieralo sa veľmi dlho a ťažko. I manžel mojej starej mamy bol len pešiak, takzvané futro pre kanóny a len 1 z takmer 1 milión 400 tisíc mŕtvych Rakúšanov.
V roku 1916 nastala v rodine mojej starej mamy i iná zmena, najstaršia dcéra gazdu sa vydala po jednomesačnej známosti. Už mala 25 rokov a už ani nedúfali, že sa vydá. Jej ženích do dediny prišiel navštíviť matku , ktoré sa tam spolu s druhým manželom a dvoma deťmi prisťahovala, kúpili škvarku zeme i s malým domčekom z jedinou miestnosťou. Že už mala i dospelého syna bolo pre dedinčanov prekvapenie. Veľmi vysoký, tenký mládenec, v čižmách, klobúku, s fajkou v ústach bol mladší od švagrinej. No ale proti láske sa nedá bojovať, švagrova si lásku vydupala. Mladý, zdravý hneď prebral opraty v celej domácnosti. Otec rodiny bol zo začiatku i rád, predsa jeden syn bol v Amerike, druhý na vojne a všetky práce okolo polí zostali na ňom a na 3 ženách. No mladý mal ambície oveľa vyššie, majetok to bol po čom túžil . O smrti manžela mojej starej mamy sa začalo pošuškávať v dedine už koncom roka 1916, no úmrtný list buď neprišiel, alebo aj prišiel a bol zničený. Prešiel rok 1917 no o úmrtí nevedeli ani úrady. Brat mojej starej mamy, chodil často predávať svoje prebytky ako maslo, mlieko, vajcia ovocie atď. i do krajského mesta, za peniaze sa kúpila múka, cukor, soľ, petrolej a iné veci ktoré sa nedali vypestovať Cestou sa vždy zastavil u svojej sestry. A tak sa dohodli, že spoločne pri jeho najbližšej ceste navštívia notára a požiadajú o pomoc pri vybavovaní úmrtného listu a potom i o prípadné vybavovanie dedičstva. Medzi tým sa okolo ešte mladej vody začali objavovať rôzny záujemcovia. No úmrtný list nikde. Notára navštevovali často, čo návšteva to platba. V roku 1918 bola v našej oblasti pandémia španielskej chrípky, ktorá zabíjala, z rodiny odišiel gazda, mladšia dcéra gazdu, nevlastný gazdov syn a i maličký syn švagrovej, celkom 4 členovia rodiny. Umieralo sa spravidla do 5 dní na krvácanie z pľúc a udusenie. Potravín bolo málo, imunita skoro žiadna. V roku 1919 sa mamina mama zaľúbila, no nie do roľníka ale do mladého robotníka z dediny blízko mesta, ktorý chodil denne do zbrojovky, fabriky na Považí. Až tak že zostala začiatkom roka 1920 tehotná. Mamina sa narodila koncom septembra 1920.Jej mama rodila samozrejme ako vtedy bolo zvykom doma. V dome mala komôrku, kde bývali spolu s manželom a ktorú si obhájila i po jeho odchode na vojnu. Tá sa nedala vykúriť ale z hrubou perinou a z nahriatými tehlami k nohám sa zima dala vydržať. Pôrod bol ťažký, po pôrode zostala ležať. Kmotry sa obávali , že ak zomrie mama, že zomrie i malé dievčatko. Tak ju bolo potrebné pokrstiť. Zobrali sobášny list, malé dievčatko a do tretej dediny ju šli dať pokrstiť. Dostala meno po mame Anna a do kolónky otec bol zapísaný manžel mojej starej mamy, od roku 1916 nezvestný. Bola to v rodine tretia Anna s rovnakým priezviskom, pretože i jedná z mladších dcér sa volala Anna. Preto som všetkým trom sudičkám prítomným na jej krste dnes zapálila sviečky a poďakovala sa im. Starej mamin zdravotný stav sa nezlepšoval a tak poslali odkaz bratovi, aby pre ňu prišiel, že v tej komôrke a zime neprežijú. A tak brat pre nich prišiel, v októbri nie z ľahkým vozíkom ale z rebrinákom. Pretože bolo treba zobrať i truhlu so šatami i nejaké riady, koše. Na voze doviezol slamu prikrytú žochmi, do nej uložili starú mamu, do náručia jej dali dieťa, obidve prikryli perinou, za voz priviazali kravku, ktorú si k venu priniesla k manželovi a terigali sa do svojho rodiska skoro 5 hodín. Ak to vydržala, tak jej bolo súdene ešte trochu požiť. Zomrela však vo februári budúceho roku A tak sa moja 5 mesačná maminka stala obojstrannou sirotou. Možno, že láska drobnej tetičky, i dobrota ujcovej ženy jej dala dobrý základ do života.
Viem, že píšem podrobne a možno trochu aj neprehľadne, možno by sa dalo i kratšie ale aj život človeka ide pomaly a na ceste stretáva veľa láskavých ,dobrých, ľahostajných i zlých závistlivých, ľudí, ktorých je potrebné pomenovať, v mojom prípade opísať. Ak ste sa dočítali až na koniec, vedzte, že to koniec nie je. Pokračovanie ešte príde.
Bibina