bibina

Som žena z najrizikovejšej skupiny obyvateľstva chránená pred COVID 19 štátom povinnou dlhotrvajúcou karanténou. Ale možno som ten koronavírus už prekonala a mám naň imunitu. Bude štát kontrolovať u obyvateľstva získanú imunitu na koronavírus?. To ma veľmi zaujíma, pretože z EU sa šíria poplašné hlasy /Uršula… /, že naša riziková skupina by mala mať karanténu predĺženú do konca roka. Žiaľ k lekárom sa teraz nechodí, /sami sa dali do karantény/ ktorý by moju tézu mohol potvrdiť alebo vyvrátiť a tak som v neistote, že budem nedobrovoľne a bezdôvodne obmedzovaná na slobode.
Pretože podľa popisovaného priebehu ochorenia v tlači COVIDom 19, som tento asi prekonala.
Koncom júla a začiatkom augusta minulého roku ma navštívila dcéra s manželom na týždennú dovolenku. Potom som sa s nimi vybrala zasa na návštevu k ním do Českej republiky ja. Už v tom čase som sa necítila zdravotne celkom fit, bolela ma hlava i celé telo, chytilo mi i hlasivky, slabšie som počula na obidve uši, nechutilo mi jesť. Stratu čuchu som však nezaregistrovala. Nakoľko sme u mňa v domácnosti robili nejaké stavebné úpravy, následne sme upratovali, dávala som za vinu mojej únavy upratovaniu. U dcéry v ČR som oddychovala, ale bolesti neutíchali , celá rodina ma začala liečiť, rôznymi náplasťami a i tabletkami proti bolesti. Potom síce bolesti dočasne ustúpili , no i napriek tomu nebola som celkom fit. Zrušila som i návštevu u syna v Šluknove, k bolestiam sa pridal i suchý kašeľ. A tak sa moja návšteva v ČR skrátila . Syn má doviezol domov a ja som ihneď navštívila svojho obvodného lekára už i s horúčkou 38,6 st. C. Zaplatila som u obvodného lekára rýchlotest z krvi prsta /5,- Eur/ a ten zistil že mám v tele zápal CRP :94.. Ušný, krčný lekár, ku ktorému ma môj lekár poslal vylúčil zápal hrdlá , nosohltanu, hlasiviek i horných dýchacích ciest, sluch bol tiež v poriadku. Následne ma obvodný lekár poslal na rôntgen pľúc. A tam zo snímky zistili zmeny v dolnom pľúcnom poli vpravo / peribronchiálne infiltrované zmeny , bazálne vpravo noduly/. Až potom mi obvodný lekár nasadil antibiotika /Xorimax/. Po kontrole za dva týždne už horúčka ustúpila, kašeľ však pretrvával. Dlhodobo som sa potom liečila paralenom i panadolom no nepomáhalo to. Suchý protahovaný kašeľ pretrvával. V mesiaci október som znova navštívila obvodného lekára. Dal mi urobiť krvné testy i na rôzne chlamídie, popočúval priedušky, urobil EKG, nakoniec skonštatoval symptomatické doliečenie perinbronchitídy. Postupne kašeľ do vianočných sviatkov ubúdal, príznaky sťaženého dýchania tiež, len na hlase cítim zmeny, hoci hlasivky mám vraj v poriadku.
Ak to bol COVID 19, tak som na návšteve v ČR nakazila najmenej 30 -50 ľudí, u dcéry sme oslavovali v širšom kruhu rodiny jej okrúhle narodeniny, po návrate domov najmenej 50 ľudí pretože po doužívaní antibiotík som navštevovala i cirkevné obrady. Takže som možno nakazila okolo 100 ľudí a tí možno ďalších, ktorí po silnejšom alebo slabšom ochorení mali by mať na COVID 19 imunitu.
Nebolo povinnosťou lekárov neobvyklé príznaky chrípky nahlasovať príslušným štátnym orgánom/ hygienikom/?. Tieto zasa nadnárodným?. A títo čo spali, že nekonali ? Možno čakali až sa to vyvinie do „pandémie“, aby začali inkasovať finančné prostriedky na výskum od štátov, podobne ako to bolo pri vtáčej chrípke.
A ak sa vyskytovala takáto neobvyklá chrípka v našich krajinách vo väčšej miere, nie je to dôkaz toho, že výskyt COVID 19 u nás má menej nepriaznivé čísla oproti západným štátom?. A že teda má väčšia časť obyvateľstva imunitu?. Dozvieme sa to , alebo budeme nedobrovoľne fyzicky aj spoločensky odsúdení na dlhodobú karanténu?. A potom možno zo spoločenstva mladších ľudí postupne vylučovaní ?.
Bibina.