bibina

Je už načase kúpiť nejaké kvety na hroby mojich blízkych. Výber je preveľký, predajní je tiež veľa ,takže výrobcovia a aj obchodníci s umelými kvetmi, kyticami majú žatvu. Ale nie o tom som dnes chcela písať. Vybrala som sa do mesta za vyššie uvedeným nákupom, kde som stretla i paniu s ktorou sme spolu pracovali u Mirka. Spočiatku som si nebola istá, ale nakoniec som si spomenula na predavačku Gitku. Pýtala som sa či už je na dôchodku, lebo sa mi zdala mladšia ako ja. Snedú pleť mala skoro bez vrások, na rozdiel odo mňa. Hovorila o tom, že má problémy so zdravotným stavom manžela a ani sama už nezvládne to čo bývalo. To už ani ja. Nakoniec vysvitlo, že sme od Mirka odišli skoro spolu, ona na dôchodok /mala 3 deti/ a ja za inou prácou. To mi pripomenulo ako som sa zamestnala u Mirka.
V družstve, kde som pracovala takmer 20 rokov pred tým ako som nastúpila u Mirka, som prešla rôznymi činnosťami. Posledným mojim zaradením bola funkcia plánovačka družstva, cenová referentka, obchody. Plánovač pracoval s ekonomickými výsledkami družstva a tak som podrobne poznala účtovníctvo. V socializme len málo účtovníkov vedelo komplet účtovníctvo, ešte tak vedúci účtovník. Mali sme referentky na faktúry došlé, odoslané, mzdové účtovníčky, interné doklady vypracovával buďto plánovač, účtoval výrobu, nedokončenú výrobu, /zmeny stavu/, hotové výrobky, sklad materiálu alebo vedúci účtovník, /mzdy, dane zo miezd, z obratu, odpisy IM a pod./. Výstupy sa odovzdávali referentovi na počítačovú techniku, tam sa to nahádzalo do počítača a výsledky boli hotové. Mi ostatní, neznali počítače sme vzhliadali k pracovníkovi, ktorý na počítači pracoval s patričnou úctou, veď ho aj volali programátor, hoci programy pre nás nevytváral. Predtým ako sa u nás zamestnal bol však spolutvorcom programov objednaných nadriadeným orgánom v skupine, ktorá vznikla v Čadci. Ako kamarátke má pár krát pustil nahadzovať do počítača nejaké údaje. Ako bývala plánovačka som bola schopná robiť účtovníctvo pre podnikateľov i spoločnosti okamžite. Už počas zamestnania som robila účtovníctvo a daňové priznania podnikateľom, na dohodu o vykonaní práce. A tak aj preto som sa o budúcnosť nebála. Mirko odišiel z drevárskeho podniku kde pracoval i môj manžel, v čase malej privatizácie, keď vydražil prenájom nebytového priestoru, bývalého holičstva a kaderníctva. Zriadil v ňom maloobchodnú predajňu s potravinami a predajom i v sobotu a nedeľu do 21,00 hodiny, večierku. Vydražený prenájom bol na to obdobie vysoký, avšak nájomná zmluva mala klauzulu na predkupné právo. Ešte keď som pracovala v pohode v družstve mi ponúkal prácu, no ja som zakaždým odmietla. Myslela som , že práca v družstve je istota. Po mojej výpovedi asi po pár mesiacoch sa pri návšteve môjho muža v obchode ozval znova. A tak som sa sľúbila. Pracovala som na živnosť, avšak Mirko mal podmienku aby som bola celú pracovnú dobu u neho v kancelárií. Mal už počítač a program na jednoduché účtovníctvo. My sme s manželom hneď v začiatkoch podnikania tiež kúpili počítač , ihličkovú tlačiareň i programy na mzdy, podvojné i jednoduché účtovníctvo. Môj manžel bol celý divý do počítačov a tak mal aspoň o zábavu a i o prácu postarané. Pre Mirka som pracovala 6 rokov. Za ten čas mladý muž asi 35 ročný prerobil nebytové priestory na predajňu s potravinami, postavil drevenú predajňu s potravinami pri zdravotnom stredisku, na splátky odkúpil priestory kde sídlila predajňa večierka, zriadil fitnescentrum s kaviarňou, to však bolo dlhšie stratové a tak sa ho odpredajom zbavil. Všetky splátky platil načas. Zažili sme i krádež v predajni, kedy bolo z trezoru ukradnutých viac ako 120 tisíc korún, tržba z piatku, soboty, nedele, kedy bola vo večierke vždy najvyššia tržba. Hoci bol poistený, poisťovňa s výplatou škody robila drahoty. I keď vchodové dvere z mrežou boli vylomené, ďalšie dvere do miestnosti kde bol trezor taktiež, poisťovňa namietala, že neboli nájdene dvere od trezoru, ktoré boli tiež vylomené. /tie si najskôr zlodeji zo sebou odniesli/. Nakoniec po rôznych námietkach zo strany majiteľa i s vyhrážkou, že prípad bude zverejnený, poisťovňa škodu uhradila, nie však celú čiastku, vzhľadom na spoluúčasť poisteného. Z predajne musela odísť prevadzkárka, ktorú podozrieval, že či už úmyselne alebo neúmyselne naviedla zlodejov na ten lup. Bola to pekná osôbka, ktorá rada navštevovala podniky na zábavu, ona však obvinenie popierala. V tom čase v okolí bolo podobných krádeži viac. Mladých nezamestnaných ľudí bolo veľa a niektorí začali užívať drogy a na to potrebovali peniaze. Keď Mirko dostal ponuku na odkúpenie strojov a zariadenia fungujúcej pekárne v blízkosti predajne, po zvážení pre i proti, zavážil najmä argument, že v jeho predajniach bude vždy čerstvý chlieb a pečivo a výrobky môže dodávať i iným doterajším zákazníkom, zariadenie pekárne odkúpil na splátky. Nakúpil auta pick-up na rozvoz chleba a pečiva a tiež dovozy tovaru. Taktiež odkúpil od mesta nebytové priestory , kde pekáreň sídlila, tiež na splátky. Po zlúčení dvoch subjektov vznikla s.r.o. s podvojným účtovníctvom. Pritom predávalo sa len cez pokladnice, majiteľ mal obavy, že ak by to nešlo cez pokladnice mohlo by to byť zamestnancami zneužité. Zdaňovalo sa všetko. Nakoľko mal nadobudnuté nehnuteľnosti, odpisy boli vtedy zrýchlené, dane obvykle neboli vysoké. Ale boli a platil ich. A dobre urobil, pretože v tom čase si daniari vytypovali liehovary, veľkoobchody s potravinami a liehovinami a s konkrétnymi číslami faktúr dokladujúce nákup liehovín prišli na kontrolu i k nám. Všetky kontrolované faktúry boli u nás v evidencií došlých faktúr. Kontrolovali i rozpustenie rabatu do výnosov, či je to robené podľa zákona o účtovníctve. Rabat rozdiel medzi nákupnou cenou a predajnou cenou. Rozpúšťal sa štvrťročne pri platbe DPH. Pracovala som u Mirka 6 rokov, myslím, že s mojou prácou bol spokojný. Aj keď občas pri ručnom písaní príkazov na úhradu sa mi podarilo preskočiť číslo, no čo už slabšie som videla a platba sa nám vrátila. Pamätám ako nás môj muž nabádal, prečo si netykáme,“ veď vidím, že si rozumiete“. Mne sa však páčilo ako sme sa oslovovali ja jeho Mirko Vy a on pani ..ová. Občas mával slabú chvíľu, zdôveroval sa mi i s osobnými problémami a povedal mi i to, že máva výpadky pamäte, po vyšetreniach zistili aneuryzma mozgu. Po mojom odchode, čo bolo preňho prekvapenie mi asi za dva roky volal, že má narodeniny, aby som prišla k ním na večeru. Hovoril mi že bol najspokojnejší vtedy, keď som to účtovníctvo firmy robila ja. Nemohla som ísť na večeru, pretože akurát v ten večer prišiel syn domov na dovolenku. Asi pol roka na to Mirko havaroval na motorke pri skúšobnej jazde a zomrel. Jeho žena Vierka robí vedúcu manažérku tej s. r. o. i dnes a musím povedať zvláda to. Hoci pri súkromných rozhovoroch často Mirko spomínal, že deti sú ešte malé a Vierka to nezvládne, keď sa mu niečo stane. Ja som ho presvedčovala, že by sa čudoval čo my ženy všetko dokážeme a i ona, keby jej viac dôveroval by svoju schopnosť ukázala. Som rada, že som mala pravdu. Hoci Mirko mal takú povahu, že by bol firmu ďalej rozširoval, napríklad o veľkoobchod, ďalšie predajne alebo niečo iné. Bol nesmierne pracovitý, v predajni, pekárni bol denne od rána do konca pracovnej doby. Chodievam okolo miesta kde havaroval a zomrel a spomeniem si pritom na nejakú príhodu z čias, keď som pre neho pracovala. Na začiatku dediny v ktorej navštevujem kostol má malý pomník. Prečo som odišla a kde, ako pokračovalo moje a môjho muža spoločné podnikanie možno napíšem inokedy.
Bibina.