Založ si blog

Základné školy za socializmu a ja.

Moje školské roky v málotriedke. Nadväzuje na blog „vlastný rodinný dom a moje ranné detstvo“. Otec ako dostaval dom, našiel si prácu vo veľkosklade zo železom a popritom spolu s mamou hospodárili na svojom majetku. Od jari do jesene to bola drina. Na jar založiť úrodu, bolo treba počkať na gazdu ktorý mal koňa kým si svoje polia neobriadil a potom sa už plahočili s motykami na poliach skoro každý deň, najmä mama. V jesennom období zasiali oziminy, jačmeň, ovos, na jar sadili zemiaky, niektoré polia nechali ľahnúť /oddýchnuť/ úhorom, kde kosili trávu a sušili seno. Na poli v dedine sadili kapustu, repu pre kravičku i pre ošípané , fazuľu, hrach a zeleninu. Pár rokov mama pestovala za riekou na láne i ľan. Ten po zbere močili, na to poslúžili jamy na urbárskom pasienku, kde dlho stála voda, kým sa odparila. Keď bolo vody málo mama nosila vodu vedrami z rieky dovtedy kým ľan nebol vo vode. Pre spracovanie ľanu potrebovala česáky, kolovrat. Tie pomôcky mama mala. A ujčiná, ktorá mala krosna nám z takto spracovaných nití utkala plátno.
S dvoma deťmi chodiť na polia bolo dosť ťažké, pretože keď niesla mňa , braček mrnčal aj ja chcem a tak jej ujčiná poslala svoju dvanásťročnú dcéru, maminu sesternicu na opatrovanie deti. Agneska bola u nás tri roky od jari do jesene a bola u nás rada. Predsa len sa dostala spod dozoru rodičov, našla si u nás priateľky a možno i lásky. Keď som sa jej v dospelosti na jej pobyt u nás pýtala, tvrdila, že sa u nás na dedine cítila dobre a rada tu chodila. Ďalšie roky už šla na brigádu do Čiech, kde si neskôr v meste Třinec v železiarňach našla prácu. Po rôznych pomocných prácach a zaškolení robila vodičku na podnikovej železničke a tiež žeriavničku. Tam sa i vydala, narodili sa jej dvaja synovia a aj sa rozviedla z mužom alkoholikom. Zomrela ako sedemdesiat osem ročná.

Brat začal ako šesťročný chodiť do školy do málotriedky v obci a ja som s maminou chodila na pole. Prebavila som sa na brázde, stavala si z hliny domčeky, alebo pri kopaní zemiakov som tieto hádzala do košov. Neboli so mnou väčšie problémy. Problémy boli s bratom lebo s prvákom sa treba učiť a on bol dosť tvrdohlavý a učiť sa mu nechcelo. Ja som mala väčší záujem o učenie a potajomky som mu knihy brala a v nich slabikovala, prípadne učila som sa písať. Vedela som dobre počítať. Takže to čo vedel on som sa naučila i ja. Písať, čítať i počítať. A tak ma otec, keď som mala 5 rokov zapísal do prvej triedy. Aj sme nejaké mesiace chodili s bratom do školy v dedine , ďalšie 3 mesiace už sme boli v liečebnom ústave v Lučivnej. Tuberkulóza bola rozšírená i v našej dedine a aj v okolitých dedinách. Mal ju aj môj otec , písala som o tom v blogu tuberkulóza. Mamina zostala vyše roka so všetkou prácou na hospodárstve sama a keď sme sa vrátili z liečenia i s nami. Spomínala, že práce na poli a okolo kravky zvládala, nemala však pripravené, porezané drevo na zimu. Samej ručnou pílou na drevenej koze jej to moc nešlo. Zaúčala i brata, ale ten bol malý a nevládal ťahať pílou. Ale trápila sa ako vedela. Neskôr, keď ju videl starý otec z vršku, ako sa trápi, sám prišiel a spolu vždy zásoby na týždeň dva pripravili. My deti sme drevo ukladali. Učila sa väčšinou s nami mama a potom, keď sa otec vrátil z liečenia, niekedy nás skúšal z kníh i on. Veľmi sa zaujímal o zemepis, mal 2 knihy, tabuľky na drevo a malý atlas sveta. Keď neskôr v rádiu počul o nejakom štáte alebo cudzom meste hneď to zisťoval v atlase. Mňa najradšej skúšal zo zemepisu. A mal radosť keď som správne odpovedala. Keď som už bola dospela, kúpila som mu veľký atlas, mal z neho veľkú radosť. Keď sme sa vrátili z kúpeľov, poslal nás riaditeľ školy k lekárom pre potvrdenie, že sme už zdraví.
V prvom ročníku nás bolo osem deti, sedem chlapcov a ja jediné dievča, mojim spolužiakov bol i môj o rok starší bratranec Milan. Niekde som čítala že býva pravidlom, že koncom vojny a po vojne sa viac rodili chlapci ako dievčatá. A presne tak to bolo i u nás v dedine. I s bratom chodilo do triedy len jedno dievča a päť chlapcov medzi nimi i mamin krstný syn a o rok po mne boli v triede iba chlapci a až druhý rok po mne bolo zase 1 dievča a 6 chlapci, medzi nimi i ďalší mamin krstný syn a jeho bratranec. Ďalšie roky sa už v dedine rodili približne rovnaké počty chlapcov a dievčat. Knihy sme kupovali staršie od žiakov vyšších ročníkov, ja som dedila po mojom bratovi. Keď som šla do tretej triedy mal brat knihy v takom stave, že sa nedalo z nich učiť. A tak sa krstná mama ponúkla, že po svojom synovi mi knihy požičia. Tie boli v dobrom stave. Pri škole bol veľký školský dvor, v rohu boli suché záchody. Všetky prestávky sme trávili na dvore či bolo teplo alebo bola zima. Občas tam zúrili rôzne rodinné vojny. V škole, ktorú občania postavili svojpomocne za Slovenského štátu boli dve veľké miestnosti, triedy a dlhá chodba. V jednej triede sme sa učili a v druhej býval riaditeľ s manželkou , tiež učiteľkou a s dvoma malými synmi. Bývali tam dovtedy , kým si nepostavili v dedine dom. Učili sme sa prvý a tretí a druhý a štvrtý. Prestávky sme trávili na dvore, ktorý nebol úplne vhodný na ihrisko, pretože tam boli nerovnosti, kamene, niekde tráva a niekde blato. Väčšina žiakov boli chlapci, hrávali futbal, v zime stavali snehuliakov, guľovali sa, občas za záchodmi tí najsmelší štvrtáci potajomky fajčili špaky /nedopalky/ z cigariet. My s Majkou, ktorá bola o dva roky staršia ako ja sme bavili učiteľkine deti alebo len tak pozorovali chlapcov. Majka deti opatrovala niekedy i počas vyučovania v byte učiteľov. Ja nie, deti ma neposlúchali.
Môj bratranec mal otca šoféra v športových potrebách a tak synovi nosil niekedy i veci, ktoré ostatné deti nemali. A tak do školy môj bratranec priniesol koženú loptu. Chlapci sa s ňou hrali spočiatku všetci spolu, keď ju ale začali okupovať starší chlapci na čele s krstným a ostatných i hrdého majiteľa lopty k nej nepustili, strhla sa kvôli nej bitka, do ktorej sme sa zapojili i my dvaja s bratom na strane bratranca a krstní synovia so svojim bratrancom na druhej strane. Bitku musel riešiť i riaditeľ, pretože môj bratranec použil zakázané zbrane, v tomto prípade kameň a staršiemu krstnému rozbil hlavu, ja som opozíciu len drobnými päsťami buchnátovala. Mamin krstný zase loptu prekopol na dvor k svojim starým rodičom, ktorí bývali hneď vedľa školy. Zranenému obviazala hlavu pani učiteľka a musel ísť loptu hľadať a priniesť. Tvrdil, že ju nenašiel. Na dvoroch sa v tom čase nachádzali rôzne šopky, rebrinák, káričky i ďalšie náradie, kúty plné žihľavy, hydina a tak by sa s troškou váhania dalo tomu tvrdeniu i uveriť. V triede sme uplakaní sedeli i po škole, načo mne svoje požičané knihy krstný syn schmatol z lavice. A ja som mala dôvod rumázgať aj po ceste domov a aj doma . No a moja mama podľahla môjmu rumázganiu a šla ku kmotre s horúcou hlavou riešiť darované knihy. Samozrejme, u krstnej mami , ktorej prišiel syn domov s rozbitou hlavou nezavážili žiadne argumenty. Knihy nedám, radšej ich hodím do pece. Vybavovať vrátenie lopty mala odvahu i stryná, matka rozbíjača hlavy a tak sa stal z toho nevinného hrania na školskom dvore medzi rodinný konflikt väčšieho rozsahu. Poučenie z toho je, nikdy netreba veci riešiť s horúcou hlavou. A viete, že dodnes neviem či tu loptu našli, nenašli ?. Musím sa spýtať bratranca, ešte žije, dúfam, že má ešte pamäť. Nech nezomriem neznalá. Kmotry sa rozkmotrili a ani pri jej najmladšej dcére už moja mama neasistovala ako krstná mama. Otec zašiel za riaditeľom a ten mi zaobstaral nové knihy, ktoré samozrejme lacné neboli. Vtedy sa otec informoval, čo moje deti ako sú na tom s učením?. Riaditeľ hovoril, že ja som v počtoch a zemepise veľmi dobrá, vedela som i učivo štvrtákov, brat bol trochu pomalší.
Keď som nastúpila do štvrtého posledného ročníka v málotriedke namiesto riaditeľa, ktorý postúpil na osemročnú školu ako zástupca riaditeľa, nastúpila k nám na umiestenku nová učiteľka. Mladá, pekná, evanjelička, od Banskej Bystrice volala sa Selecká, so silným národným povedomím. Ona kládla dôraz na to, aby sme sa vyjadrovali spisovne, opravovala nás, škoda, že prišla k nám neskoro. A hneď začala s nami deťmi pracovať i mimo školy. Nacvičovala s nami spev, tance, v dedine s dospelými divadlo. Dokonca náš sused sa do nej aj zaľúbil, občas sme ich sledovali, keď sa prechádzali . No žiaľ náboženstvo bolo to na čom ich sympatie stroskotali. Mama nášho mladého suseda /v minulosti mamina s ňou chodila na šmelinu/ bola veľmi nábožensky založená, i jej ďalší, najstarší syn študoval za farára, no školu pre lásku k žene namiesto k pánu Bohu nedokončil. Na dedine v tom období všetky matky boli silné katoličky. Slečnu učiteľku sme všetci milovali, ona objavila, že mám zaujímavý a dosť silný hlas a tlačila ma pri spievaní do sólového spevu. Škoda, že som v tom čase mávala veľkú trému. Keď sme na obecnej slávnosti spolu s o dva rokov mladším dievčaťom spievali , s trémou v hlasoch začali sme spievať príliš vysoko a naše spievanie skončilo miernym fiaskom. Nespievali sme dvojhlasne ako sme mali nacvičené ale piskľavo v jednom hlase.
Od piateho ročníka do ôsmeho sme navštevovali školu v mestečku. Kde sa aj tá moja bystrosť stratila, v dave ďalších bystrých a aj bystrejších deti. V mojej reči bolo občas počuť nárečové prvky, čo učiteľky slovenského jazyka a tiež i ruského jazyka netešilo. Vtedy sa budoval v mestečku závod na výrobu valivých ložísk a z Brna sa sťahovali do mestečka i českí odborníci s rodinami. Takže v našej škole boli i deti českej národnosti. S jedným dievčaťom som sa trocha v ôsmej triede zblížila, vôbec nebolo poznať na jej správaní, že bola riaditeľovou dcérou. Obliekala sa ako my, mala dlhé vlasy splietané do hrubého vrkoča a veľmi sa mi páčili i jej topánky, kvalitné kožené poltopánočky . Od toho času sa datuje moja záľuba v topánkach, alebo som tu záľubu zdedila po mame ?. I ona si rada kupovala topánky. Mama bola nízka , mala len 148 cm a preto nosila topánky s polovysokými podpätkami. Neskôr som sa dozvedela, že Darinka s vrkočom študovala na dvanásťročnej strednej škole v krajskom meste a potom na vysokej škole za lekárku. Ale v meste nezostali na trvalo, ktohovie kde presunuli jej otca neskôr.
Mala som i bližšie priateľky, z ktorých jedná mala na mňa nepriaznivý vplyv. Bola to o dva roky staršia neter susedy z vŕšku, bola síce zo susednej dediny ale u tetky sa často zdržiavala i so svojim bratom. Ja som bola siedmačka a ona ôsmačka. Občas sme spolu chodili poza školu, ulievali sa z posledných hodín vyučovania, až na rodičovskom združení učiteľka na naše záškoláctvo upozornila mamu a bolo po kamarátstve.
Chodím do susednej dediny do kostola, a tak som sa o ňu u mojich príbuzných zaujímala. Žije, je ťažko chorá a v kostole som ju stretnúť nemohla ani keď bola zdravá, lebo je členkou náboženstva svedkovia Jehovovi. Jej o rok mladší brat bol a možno ešte i je klientom penziónu v ktorom bola klientkou posledné dva roky i moja svokra. Podľa mňa ešte nie tak starý, šikovný, života schopný človek a žije v penzióne kde bola väčšina starých ľudí nad 80 rokov a viac. Často sa mi prihováral, zdalo sa mi, že mi kurizoval. Neviem čo ho prinútilo prijať takúto alternatívu, do ľudí nevidíme.
Keď som bola siedmačka , niečo po polroku prisťahovala sa na pílu, ktorá bola na konci našej dediny, nová dievčina z mestečka Turany o rok odo mňa staršia, s ktorou som sa priatelila sedem rokov. Ale o tom krásnom období zase niekedy inokedy. Možno.
Bibina.

Aj zradcovia sú len ľudia.

18.09.2019

Ku strane MOST HÍD a jeho predsedovi Bugárovi som písala dva blogy. Rodina nadovšetko a Vydierač udáva svoju vyhliadnutú obeť. Teraz chcem tieto blogy doplniť. Čo musí urobiť Bugár do volieb, viac »

Slniečko na poludnie, má milá vyprovoď mne. .. .. .

01.07.2019

Slniečko na poludnie, má mila vyprovoď mne...... Melódia tejto a i iných ľudových i cirkevných piesni mi od rána znejú v podvedomí. Je to dôsledok atmosféry zo včerajšieho dňa. I v našej viac »

Vydierač udáva svoju vyhliadnutú obeť ako „vraj vydierača“.

26.02.2019

Lebo ako môžeme chápať to, čo stvárali pánovi Ficovi po ohlásení jeho kandidatúry na ústavného sudcu, resp. predsedu ústavného súdu. No jedným slovom vydieranie a to v priamom prenose. viac »

británia anglicko kamión telá migranti Grays weterglade polícia

V kamióne v Kente objavila polícia deväť ukrývajúcich sa migrantov

23.10.2019 22:13

V priemyselnom parku Waterglade v meste Grays v susednom grófstve Essex bolo v stredu v kamióne nájdených 39 tiel.

Izrael Reuven Rivlin  Benny Ganc

Izraelský prezident poveril zostavením vlády Bennyho Ganca

23.10.2019 21:22

Premiérovi Netanjahuovi sa pokus o zostavenie vlády nepodaril. Ak to nevyjde ani Gancovi, je pravdepodobné, že prezident vypíše nové voľby.

úrad ochrana oznamovateľov korupcia

Komisia ukončila výsluch uchádzačov na post šéfa protikorupčného úradu

23.10.2019 18:30, aktualizované: 18:44

Komisia musí podľa zákona zaujať k jednotlivým kandidátom stanovisko do 15 dní od ukončenia ich vypočúvania.

Trenčín

Štát nechal viac ľuďom, mestá hrozia zvýšením daní z nehnuteľnosti

23.10.2019 16:53

Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť dane a poplatky, aby tak vykryla výpadky príjmov aj zo zvýšenia nezdaniteľnej časti ľuďom, tvrdí Únia miest.

biba

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 85
Celková čítanosť: 141806x
Priemerná čítanosť článkov: 1668x

Autor blogu

Kategórie