Založ si blog

Medzičas. Čo je šťastie? . Ako vypadá šťastie? .

Narodenie detí je veľké šťastie a moji rodiča mali také šťastie dva krát. Tretí krát už neskoršie, keď som mala asi 9 rokov sa im už šťastena obrátila chrbtom, mamina predčasne cisárskym rezom porodila dvojičky, chlapcov, ktorí po hodine života zomreli. Možno aj pre malé deti, a aj preto, že v dome s kuchyňou a izbou bývali 3 páry manželov a 3 malé deti, pritom viac sa prihliadalo na dospelých ako na deti, už im bývanie u manželových rodičov nevyhovovalo a zaumienili si postaviť vlastný dom. Takže šťastie je i mať vlastnú strechu nad hlavou. Predchádzajúca časť „Medzičas, po svadbe“. Keď sa mojim rodičom mal narodiť brat, mama trvala na pôrode v nemocnici. Vedela, že jej mama rodila doma a po zlom pôrode do piatich mesiacoch zomrela. A tak spolu s otcom v pôrodných bolestiach absolvovala tú známu cestu peši na vochterňu a potom vlakom do krajského mesta. Rozprávala mi ako pri každom desiatom pätníku /betónové stĺpiky pri ceste/ na ňu prichádzali bolesti, museli na chvíľu zastaviť kým bolesti neprešli. Bolesti neprešli, boli na šťastie rovnomerne i vo vlaku i po ceste do pôrodnice. Od stanice bola pôrodnica dosť ďaleko a aj tu cestu absolvovali peši. Do nemocnice prišli tesne pred dvanástou hodinou v noci, brat sa narodil až niekedy po druhej hodine po polnoci. Pretože si neplatila krankasu /nemocenské /, platila za 3 dní pobytu v nemocnici, teda aj za tých pár minút pred polnocou nemalú čiastku korún. Na druhý deň po pôrode si otec požičal v práci auto a odviezol ju aj so synom domov. Od toho času si mamina začala platiť krankasu. Ja som sa narodila v marci, už chodil do krajského mesta autobus a tak sa vybrali do pôrodnice autobusom a i naspäť. Za krstnú mamu nám obom bola mamina kamarátka Anka. Vydávala sa v tom istom roku ako mama ale až potom, keď sa jej narodila druhá dcéra. Prvú dcérku jej krstila mama ešte keď Anka bola slobodná, rodičia jej milého boli veľmi proti a v svadbe synovi bránili. Mali voči Anke výhrady, že je cudzinka, nie je roľníčka, nemajú pôdu a podobne. Dievčatko zomrelo, keď malo tri mesiace , k ďalšej dcérke už volala za krstnú inú ženu, /riadila sa babskými rečami, že keď zmení krstnú mamu, dieťa bude žiť/. Po druhej dcérke sa jej narodili už v manželstve traja synovia a zasa zavolala moju mamu za krstnú mamu. Poslednú dcérku už zasa Anke nenosila moja mama pri krste, pretože v tom čase sa pohnevali a to len pre nás deti. O tom napíšem inokedy. Krstná mama mi však pri narodení narobila zmätky s menom. Narodila som sa v nemocnici, kde hneď žiadali maminu pre zápis do matriky meno dieťaťa. No a tak mi dali jedno meno v pôrodnici a na žiadosť svojej kmotry iné meno pri krste v kostole / také meno mala i jej druhá dcérka/. Menom ktoré mi dali v kostole pri krste ma volali doma v rodine, v dedine a tak, keď som šla do školy otec uviedol toto meno. Takže i na úradných dokumentoch, čo boli i vysvedčenia zo škôl, na lekárskych záznamov z vyšetrení, ktoré som do svojich šestnástich narodením absolvovala som mala uvedené neplatné domáce meno. V dedine ho dodnes používajú, hoci ja mám už od 16 rokov iné meno. Pri vybavovaní občianskeho preukazu mi mamina dala rodný list z matriky i potvrdenie z kostola o mojom krstnom mene a upozornila ma, aby som do občianskeho preukazu požadovala uviesť obe mena. No žiaľ neuspela som a tak moje dovtedy neznáme, nepoužívané meno vyšlo na svetlo svetla. Vrátim sa k stavbe domu. Väčšiu zásluhu na tom, že sme mali vlastný dom mala moja maminka. No a tatinovy tiež nemôžem uprieť zásluhy, veď ten dom postavil vlastnými rukami. Mama mala svoj sen, mať vlastný dom a za tým si šla. Bola veľmi šetrná, i neskôr pamätám sa keď som už mala asi 10-11 rokov a chcela som, aby mi kúpila korčule s bielymi topánkami a maminka vzhľadom k tomu, že pevný ľad na rieke bol len asi 14 dní v roku, mi ich nekúpila, ale len také lacné šróbovacie. Argumentovala pritom, že sme chudobní. Bratovi kanady kúpila ale pre istotu o 3 čísla väčšie a tak som mu ich občas ukradla , do špičiek natlačila noviny a potajomky sa na nich korčuľovala. Ja nevďačnica jedná, som jej vtedy ukázala ich úspory s ktorými sa vôbec netajila a ani ich pred nami neskrývala a kričala som a toto je čo. Vtedy nepovedala ani slovo ale neskôr keď emócie opadli a boli sme sami, vysvetlila mi, že v domácnosti musia byť vždy peniaze na nepredvídané udalosti, napríklad, že niekto ochorie , alebo, že budeme potrebovať kúpiť na zimu drevo a uhlie a podobné veci. A tak som aj ja trochu zmúdrela a už nikdy som neargumentovala tým, že však máme peniaze. Zase, ale boli iné spôsoby ako maminu obmäkčiť, no nie ?. Maminka s otcom mali nejaké úspory a mama zabezpečila aj ďalšie peniaze ako pôžičku u svojej sesternice Štefky. Jej muž vlastnil horu a s drevom vlastným i cudzím obchodoval, takže mali peňazí dosť. Naši mali v dedine vlastný stavebný pozemok, bol však na dolnom konci dediny, kde v tom čase stal len jeden dom. Otec dával prednosť centru a tak mamina vybavila, že nám urbár odpredal plochu, kde sa pásavali húsky, kačky, na druhej strane cesty, naproti domu otcových rodičov. Bol to potom náš stavebný pozemok. Za tou plochou bola už len rieka. Boli to dva trojuholníky, medzi nimi bol otvorený kanál, ten viedol popod cestu aby odvodnil druhú svahovitú stranu za cestou v prípade prívalových dažďov. Kanál ústil do rieky. Ukončený bol oceľovým ťažkým poklopom, ktorý sa dal v prípade veľkej vody v kanále otvoriť, zdvihnutím smerom hore. A aj zatvoriť, aby sa voda z rieky nedostala do kanála. Kanál bol z väčšej časti otvorený, len na začiatku a na konci boli uložené rúry a na nich urobené násypy. V zime otec dal staviteľovi vypracovať plán na dom, a na jar zostal z práce doma a staval dom pre svoju ženu a dve deti. Dom mal stáť na trojuholníku, ktorí bol bližšie k jeho rodnému domu, no otec si dal poradiť od staviteľa a nakoniec dom postavili na vzdialenejšom trojuholníku. Mal mať chodbu so schodmi na povalu a do podkrovnej izby, špajzu, kuchyňou a izbu. Mal byť podpivničený, vo veľkej pivnici mala byť maštaľ pre kravku a prasiatka, v ďalšej prípravovňa krmu pre zvieratá. V maštali mali byť 2 okná, tým otvorom vedúcim na dvor sa mal vyhadzovať hnoj. No a hnojisko malo byť asi 5 metrov od zadnej časti domu smerom od rieky. Už i z toho plánu bolo vidieť akú cenu a dôležitosť mali zvieratá v tom čase u roľníkov. Otec sa venoval stavbe skoro každý deň, kopal základy, zbíjal šalovanie pre múry, so svojim pra bratancom murárom postavili prakticky celý dom, pomáhal im i starý otec keď sa vrátil z kameňolomu domov. Chvíľu si oddýchol, najedol sa , zapálil si fajku a potom išiel za synom na stavbu. Brat nepomáhal. Robil šofera v krajskom meste a vracal sa neskoro večer domov. Ani v sobotu, vtedy sa pracovalo do obeda a popoludní chodili na návštevu ku strininej rodine a nemal teda čas pomáhať bratovi. Mama mala pre svojich robotníkov pripravený vždy životabudič , pálenku a potom už pracovali až do tmy. Neviem či neodbornosť príbuzného murára, alebo ten životabudič spôsobili, že v miestnostiach chýbali pravé uhly. Čo nám , keď sme robili prístavbu urobilo veľký problém. A preto i strecha na prístavbe je trochu krivá. Drevo na stavbu doviezol ujec ešte zavčasu na jar, najprv drevo na dosky na šalovanie a potom hrubé kmene na krov. Doviezli to rovno na pílu, píla bola súkromná vlastnil ju obyvateľ našej dediny, otcov rovesník. Tam im boli dosky narezané a krov otesaný a pripravený podľa plánu. Potom sa ešte uložené dosky a krov pri stavbe sušili. Starý otec keď videl, že peniaze sa míňajú a stavba ešte zďaleka nie je dohotovená, priniesol a dal otcovi 5 000 Kč. Otca tým prekvapil a dojal. Stryna neskôr tvrdila, že prinútil mladšieho brata, jej muža aby dal starému otcovi svoje úspory. Urobil možno to čo už predtým, keď môjho otca použil a jeho peniaze dal sestre na dokončenie domu. Neviem, preto neriešim. Dom som stavala i ja, v kolíske z ľanového plátna, zavesenej na drevenej trojnožke. Narodila som sa v marci a keď robili na stavbe/ keď nepršalo a bolo pekné počasie/, tak som tam bola i ja. Môjho brata si zobrala na starosť stará mama. Mamina nosila z rieky do sudov vodu, polievala ručne robený na plechovej podložke betón, obsluhovala dvoch alebo troch chlapov toto nám podaj, prines nám také náradie, daj nám napiť, varila a nosila im obed a podobné služby. No a keď som to vyžadovala ja, bola k dispozícií i mne, nakŕmiť, prebaliť, oprať plienky, kolísať , čičíkať a podobne. Zavčas ráno vstávala, aby nakosila trávu pre kravičku, potom ju ráno a večer nakŕmila a podojila. Okrem toho chodili ešte na polia okolo zemiakov, kapusty, fazule a vôbec starali sa o svoje polia. Večer ešte kúpala brata, a aj mňa, niečo v rukách oprala, na rieke vypláchala, zavesila a neskoro večer ustatá mohla ísť spať i ona. Bolo toho na moju maminu veru dosť. Peniaze sa znovu míňali, upustili i od stavania schodov a izby v podkroví, bolo treba kúpiť strešnú krytinu /eternit/ a zaplatiť tesárovi za stavbu krovu a vtedy znova maminka navrhla otcovi, že ešte skúsi zo tri krát zájsť na Moravu , ale už so svojim tovarom. Už predtým sa jej niektoré ženy pýtali či nemá na predaj kašmírové šatky, pašované z Poľska do Sliezska a tak mala aj prípadné odberateľky na šatky. Všetky potraviny boli v tom čase na prídel u nás i v Česku a suseda potvrdila, že s cestami na Moravu pokračuje i po vojne. Susedka si plnila svoje kontigenty a teda po vybavovaní na úrade a zaplatení niečoho podobného ako je teraz licencia mala papier, povolenie na predaj poľnohospodárskych prebytkov. Vtedy už boli hranice otvorené, boli sme jedná republika. Mali zo sebou zobrať i cigarety, ktorých bolo na Morave nedostatok. Na Slovensku sa tabak pestoval, mali sme, až do roku 1990 tabakové fabriky, tuším až šesť, kde sa spracovával tabak zo slovenských polí. A tak tatino nakúpil tabak, nástroje na robenie cigariet, dutinky i papier na balenie a po večeroch chystal tovar. Mama navštívila niektoré gazdiny v dedine, ktoré mali kravičku, skúpila čerstvé maslo, tvaroh, pribalila i svoje a svokrine maslo a tvaroh a spolu so susedou plánovali cestu. Maslo nosili zabalené hroznovom liste a v hlinených nádobách, takže tie batohy boli dosť ťažké. Prvýkrát išla aj so mnou pretože ma ešte dojčila a tak ma nemohla ponechať na starosť starej mame. A tak som bola aj ja šmelinárkou. Mala ma zabalenú v perinke, v ktorej okrem mňa boli zabalené i cigarety a niesla ma na prsiach vo veľkej šatke, na chrbte batoh a šlo sa. U susedkinej známej na moravskej strane ma nechala i s časťou cigariet a keď bol tovar predaný a nakúpené šatky, zasa sa pre ďalšie cigarety vrátila. Mňa nakŕmila , prebalila a zas som bola chvíľu pokojná alebo som spala. Predávať cigarety bolo riziko, lebo tie nemohli byť poľnohospodárskym prebytkom, na ktorých predaj mali povolenie. Potom ešte bola dva krát, ale to bolo neskôr, keď som mala viac ako pol roka, to som už pila i kravské mliečko a jeden deň som vydržala pod správou starej mamy a strynej. Stavba úspešne napredovala a tak v septembri sme sa do domu nasťahovali. Celkom dokončené boli len dve miestnosti kuchyňa a izba. A maštaľ pre kravičku. Seno i slamu na podstielku sme mali uskladnené v humne na vŕšku u rodičov, otec ho vždy na 3- 4 dni doviezol. Lebo sťahovala sa s nami štyrmi aj kravička Ruženka. Maminka mi spomínala, že som v novom dome ešte pred Vianocami urobila svoje prvé samostatné krôčiky. Vtedy mala mama slzy v očiach a i otec bol dojatý. To ešte bolo prekvapenie, keď predtým v októbri ujec priviezol zo svojim najmladším synom voz dreva na kúrenie. Bolo vidieť, že nás rodina sledovala, vedela čo sa u nás deje. A isto to bola robota ujčinej a tetinky, to oni dve mali na ujca dobrý vplyv a nútili ho pomáhať jej. To bola maminka šťastná až plakala. Aj keď to bolo drevo i z jej hory. Vlastnila v ujcovej dedine 1/3 ich majetku a teda aj hory. Láska medzi rodinou bola a možno vznikala i medzi mojimi rodičmi. Len sa ináč prejavovala, nie tak okázalo ako dnes. Brali sa bez lásky, ale o tom, že si postupne na seba zvykli a začali sa rešpektovať a mať rady svedčí i to, že otec naliehal na fotografovanie, že chodil do práce so ženami skôr, aj keď jemu stačilo neskorším vlakom, aj že sa veľmi naľakal keď sa dozvedel, že mohla byť zastrelená. I to, že aj keď pôvodne mali bývať v rodičovskom dome, dal sa maminke presvedčiť na stavbu svojho domu. Možno k rešpektovaniu sa navzájom prispelo i to, že moja maminka bola veľmi pracovitá, trošku emancipovaná, trošku viac sveta znalá ako ostatné dedinské dievky, ale nedávala to okoliu najavo. Išla si za svojím, čo chcela to i dosiahla, niekedy prosbami, naliehaním, inokedy ľsťou / muža naočkovala tým čo chcela, načo on kategoricky povedal nie, nenaliehala naňho a on to neskôr navrhol ako svoj nápad/ a nebola klebetná. Jedine čo ju zaujímalo bola jej rodina, jej dom, jej hospodárstvo, polia. O tom od dievčaťa túžila a to aj dosiahla.
Bibina.

50 rokov po dočasnej záchrane socializmu v Českej republike i na Slovensku

18.08.2018

50 rokov po dočasnej záchrane socializmu v Českej republike i na Slovensku v roku 1968. Nenásilná kontrarevolúcia, taký názov prischol konaniu niektorých špičiek komunistov, ktorí napáchli viac »

Trestné oznámenie za pravdu.

17.06.2018

Trestné oznámenie. Stalo sa niečo nehorázne, drzosť organizátorov uplynulých protivládnych demonštrácií nemá hraníc, podali trestné oznámenie na expredsedu vlády pána Fica vraj za ohováranie. viac »

Prezident a politika ?

21.05.2018

Prezident a politika ? Bezškrupulózny, bezcharakterný, arogantný, nemúdry, bez charizmy ešteprezident, daňový podvodník, podvodom zvolený za prezidenta sa pasuje za najväčšieho demokrata v viac »

brifing dpb, jozef hitka

Ukrajinskí šoféri majú výhody, tvrdia naši

21.09.2018 19:00

V bratislavskej hromadnej doprave to vrie, nielen na cestách, ale aj medzi šoférmi a vedením podniku.

Trump

Trump odložil odtajnenie dokumentov z pátrania po zasahovaní Ruska

21.09.2018 18:25

Sám Trump pritom odtajnenie dokumentov oznámil iba v pondelok.

Syria Idlib

Turecko a Rusko vymedzili hranice demilitarizovanej zóny v Idlibe

21.09.2018 18:04

Sýrska provincia, ležiaca pri hranici s Tureckom, je poslednou baštou sýrskych povstalcov.

Búrka, počasie, dážď

Škandináviu zasiahne silná búrka Knud, tá sa neskôr presunie do strednej Európy

21.09.2018 17:55

Postupne sa bude búrka presúvať do stredu Európy, počasie na Slovensku začne ovplyvňovať v noci na sobotu.

biba

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 79
Celková čítanosť: 104613x
Priemerná čítanosť článkov: 1324x

Autor blogu

Kategórie