bibina

Aké sú moje korene, kto som II.
Život sa nie vždy vydarí tak ako si to plánujeme, musíme robiť ústupky, zanechať lásku, zmeniť povolanie ,niektoré veci musíme prehliadnuť, zabudnúť, niektoré situácie si prikrášliť, ale keď sa veľmi posnažíme a nebudeme mať na partnera a svoje okolie prehnané nároky, nakoniec môžeme byť i šťastný.
Moja mamina sa vždy navonok prezentovala ako chudobná, obojstranná sirôtka,tak sa cítila a tak aj žila. Lebo mamu ani otca nemala, vlastný dom tiež nie, kým bola malá bývala u ujca /maminho brata/, ktorý mal 7 deti, ten ju aspoň do školy poslal a vychodila 5 tried. Mala svoju tetičku, ktorá sa o ňu po maminej smrti starala ako vedela, z maminej výbavy jej šila šatôčky, biedu hladom netrpela, dokonca ujova manželka, ktorá mala tak isto starú dcérku pridájala aj ju. Po škole však musela ísť do služby, najprv do dediny statok pásť. Ale do služby ujec posielal i svoje deti. Ako 16 ročná už chodila robotovať na majere do Čiech i do Nemecka. V zime slúžila v pánskych domoch v krajskom meste. Túžila po tom čo nikdy nemala, mať svoju rodinu, muža , deti, malý domček, záhradu, hydinu, kúsok poľa. Všetko čo si naplánovala i dosiahla. I keď nie asi všetko, milovaného chlapca spoza Žiliny sa musela vzdať a vydala sa za môjho otca, ktorý bol od nej o osem rokov starší a videla ho pred tým ako sa zoznámili a zobrali asi 3 x. No a keď sa to tak zoberie nebola ani chudobná ani obojstranná sirota. Mamu nemala, to je pravda ale otec niekde bol.
Jej osud predurčila svadba jej maminej kamarátky. Táto sa vydávala do našej dediny. Pytačov doviezol do rodnej obce starej mamy a jej kamarátky na vyzdobenom koči, ako kočiš jej budúci manžel .Bol to chlapec s plnou tváričkou, mal hnedé vlasy a čierne fúziky /máme ho na fotografií ako vojaka na fronte/, obaja sa do seba zaľúbili. Boli veľmi mladí , mali len sedemnásť rokov. Ešte sa stretli na svadbe kamarátky, vždy v nedeľu v meste pred kostolom a potom ju popýtal o ruku. Brali sa keď stará mama mala rovných osemnásť a jej manžel o dva mesiace menej v roku 1911. Možno sa museli, neviem. Stará mama pochádzala z gazdovskej rodiny mali dva koníky, zopár kráv, prasiat, hydinu všetkého druhu. V celej dedine hovorili tvrdým nárečím, úplne inač ako v susedných obciach, takže jej predkovia tam prišli asi z okolia Trnavy, keď Mária Terézia osídľovala hornaté časti Slovenska. Vlastnili polia síce v kopcoch, lebo dedina je na kopci a po oboch brehoch riečky svahovitá, ale v jednom páse na pravej i ľavej strane riečky /teda nie rozhádzané po chotári celej obce ako je to v iných obciach./ V tom istom páse až po vrcholy protiľahlých kopcov vlastnili i lesy. Starej mamy otec bol v čase jej svadby vdovec a mal len tri deti, syna, moju starú mamu a najmladšiu, ktorá bola ako dieťa chorá a bola drobúčka .Môj prastarý otec bol šikovný a zručný muž, nielenže chodil na Oravu a do Poľska predávať ovocie, zemiaky, ale vedel pliesť košíky, robiť postroje na kone, sedlá a rôzne jednoduché náradie do domácnosti a obchodoval aj s tým. Takže o hotovosť núdzu nemali. Najmladšia sestrička sa nikdy nevydala a žila spolu s otcom, s bratom a jeho rodinou. Vedela však šiť, vyšívať, i pre cudzích, starala sa o hydinu a o deti svojho brata. Mamina spomínala, že robila niekde v Čechách, z čoho mala neskôr dôchodok /asi malý, invalidný/. Keď sa moja stará mama vydávala do našej dediny priniesla do rodiny svojho muža veno 5 000 toliarov, čo bol na tú dobu veľký peniaz. Polovičku utratili na svadbu a polovicu použili na nákup lánu za riekou, ktorý grófstvo do ktorého aj naša dedina patrila, predávalo. Stará mama mala podľa podielu hotovosti na lán zapísané i vlastníctvo 20/56 lánu.
Rodina maminho možného budúceho otca tiež nebola chudobná, priamo v dedine vlastnili asi 3 ha polí, čo je na podhorské oblasti dosť slušná výmera, najmä keď celá orná pôda v obci je 75 ha. Otec ženícha bol druhýkrát ženatý, ženích, jeho starší brat, ktorý šiel na skusy do Ameriky a ich dve sestry boli po prvej manželke, ďalšieho syna vyženil s druhou manželkou a spolu mali 2 dcéry. Keď sa stará mama vydávala mali asi 7 a 9 rokov, obe staršie dcéry boli ešte slobodné. Na toľkých poliach bolo potrebné veľa robotovať, mama z rozprávania maminých švagrín vedela, že mama s manželom robili od jari do jesene ťažko i slobodné dievky robili ako muži, dokonca chodili na koňoch /skoro ako paničky len za iným účelom/.Stará mama mala 2 synov, obaja však zomreli ako malé deti. Maminka na mieste kde boli pochovaní zapaľovala sviečky, dokonca chcela pôvodne byť pochovaná na mieste ich bývalých hrobov. V roku 1916 však musel manžel mojej starej mamy narukovať. Najprv boli cvičení v Trenčíne. Mojej starej mame našťastie nehrozilo bežať za ním kvôli splodeniu dieťaťa ako jej kamarátke/ manželka dedila len vtedy ak porodila dedičov/, potom po dvoch mesiacoch išli na front do Rakúska. Presne neviem kde, ale isté je to, že koncom roka 1916 už bol manžel mojej starej mamy mŕtvy.
Rozpísala som sa akoby som písala román, ja však iba analyzujem podľa minulosti a konania mojich predkov, kto som, po kom som, aké mám gény. Takže pre dnes je to všetko, ak bude záujem napíšem viac.
Bibina