bibina

V dnešnej dobe sa dohodnuté sobáše konajú snáď len v arabských a afrických krajinách. Ale táto forma manželstva existovala v 19 storočí bežne j u nás. A bývalí to manželstva pevné, dlhoročné. Moja maminka s tatinom sa takto zosobášili v polovici dvadsiateho storočia napriek tomu, že už si plánovali inú budúcnosť, aspoň mamina určite. A otec asi tiež, pretože jeho vzťah k pôde a roľníctvu nebol taký, aký mala moja maminka. Už bol zvyknutý, že na živobytie sa dá zarobiť i ináč ako drinou na poliach, zároveň s veľkým rizikom, či bude úroda dobrá a uživí rodinu. Celkom tak ako aj dnešní obyvatelia dedín, spoliehajú sa na to, že tie potraviny vyrobí niekto iný a polia nechávajú zarastené trávou. Veľmi ľahko bolo rozbiť družstva, alebo štátne majetky, ale veľmi ťažko sa niečo znova obnovuje. Predchádzajúca časť „Aké sú moje korene, kto som VI“.
Maminka v roku 1941 od jari do jesene pracovala na majeri na západe Čiech. Spočiatku pracovala na poli pri jednotení repy, v čase i nečase. Neskôr sa spýtala gazdiná, ktorá z nich vie dojiť kravky a tak mamina prešla do stajní a až do konca brigády pracovala v stajniach. To bola pre ňu oveľa prijateľnejšia práca. Na čistenie stajni mali sluhu, maminka sa venovala len kŕmeniu a dojeniu kravičiek a práci s mliekom. Mám jej fotografie, kde sú na záhrade s majiteľmi a vyzerajú všetci v pohode. Neviem či majitelia majeru boli český alebo nemecký hovoriaci občania. Mamina na fotografiách je v kroji s peknou košieľkou s nazberanými, vyšívanými rukávcami. I ostatné brigádničky sú v krojoch. Majitelia sedia i s deťmi na prednej lavici, v zadnom rade stola brigádničky, robotníčky všetko ženy. Mamina stojí na kraji v ruke má kytičku kvetov a i ostatné ženy majú v ruke kytice, možno to bola fotografia po obžinkoch, na koniec žatvy. A tvár i ruky ma bucľaté a samozrejme i jamku v líci má. Mamina bola nižšieho vzrastu, mala len 150 cm, ale celkový dojem z nej je veľmi pekný. Na konci zmluvy, v októbri, brigádničky, keď zberali repu tak ju po večeroch na ubytovniach varili na repkový tekutý sirup. Priniesli ho i do dediny ako bonus k výplate. Moja maminka večere trávila v maštali. A repkový sirup nevarila. Z čoho bola smutná jej birmovná krstná a i mamina. Mamina zas mala prácu v teple a aj lepšie platenú podľa kvality a čistoty nadojeného mlieka. Nahováračky začali, keď sa maminka vrátila z prác z majera v protektoráte Čiech a Moravy v novembri a až skoro do Vianoc maminka odolávala. Ale keď sa krstné mamky dozvedeli, že maminka má skoro snúbenca vo Varíne, ktorý by mal byť doma dedičom, a má na Vianoce pozvanie do jeho domácnosti, tlaky na ňu stupňovali. Mamin priateľ bol jediný syn a mal 4 mladšie sestry. Bohatí neboli a ak tak len na deti, maminka spomínala, že konča domu mali obrovský sad jabloní, hrušiek, sliviek, zo dva včelie úle, dvor plný hydiny, pole ž k Váhu. Ale mal byť gazdom. A mal kde bývať. Keby aj šiel za maminkou do dediny, nemali by kde bývať oni a ani zvieratá a nemali ani hospodárske budovy potrebné na roľnícke práce. Maminka svojimi úsporami a splátkami pôžičky za vlastné role, veľkú finančnú hotovosť nemala a asi ani jej priateľ, aby si mohli dovoliť postaviť alebo kúpiť v dedine dom a hospodárske staviska. A tak sa maminka tlaku podvolila. Vianoce mala stráviť u priateľovej rodiny, no svojmu priateľovi už len napísala list, zdôvodnila prečo nesmú byť spolu a poslala mu všetky dary, ktoré od neho dostala. Bývala vtedy u krstnej birmovnej mamy a deň čo deň plakala. I otec chodil do susednej dediny za dievčaťom, chudobným síce, ale pekným a vysokým, ktoré mu však jeho rodičia bránili. Mama sa s mojim otcom stretla až keď prišiel na Vianoce z Rakúska. Osamote sa stretli pred polnočnou omšou v meste. Obaja boli oblečení v zimníkoch, on mal na hlave klobúk, mama kašmírovú šatku a šnurovacie teplé topánky a teda nie v krojoch ako ešte stále v dedinách bolo zvykom. Chvíľu spolu kráčali , potom sa jej spýtal, že čo povie na to aby sa zobrali , že ak povie nie, on sa na ňu nenahnevá, veď aj jeho do svadby nútia. A ona sa ho spýtala a Ty si ma chceš zobrať za ženu?. Áno povedal, tak dobre povedala po chvíli. Potom sa ešte stretali asi štyri krát a dohodli presný dátum svadby, kde budú bývať, do kedy bude v Rakúsku a ostatné náležitosti. Dátum potom spoločne oznámili na fare v susednej dedine a otec sa vrátil do Rakúska, ani na ohlášky nebol a ani náuku v kostole neabsolvoval. Svadba bola 4. februára 1942 . Bola to malá svadba. Mali prenajaté 2 miestnosti v budove krčmy. V jednej boli stoly, kde obedovali, druhej mali tancovať. Otec objednal harmonikára a tak zábava bola. Väčšinou hostia len spievali. Ale tanec novomanželia mali. Vraj otec bol slabý tanečník, mama ho musela viesť. A so sestrou tancovať odmietol. Z maminej strany prišiel ujec s ujčinou a staršie deti na jednom voze, po obede sa však rýchle vrátili späť, aby boli do tmy doma, predsa len celý dom aj so statkom zostal na starosti tetinky, ktorá s dvoma malými deťmi /spolu už mali sedem deti/, zostali strážiť dom. A aj cesta domov v zime bola zlá, na ceste bol utlačený sneh. Do kopca museli zísť z voza, voz zahamovali, podsýpali kolesa pieskom a voz koníkovi pomáhali tlačiť. Z dediny boli na svadbe mamine krstné mamy s mužmi. Sesternica Štefka prišla na vozíku so svojim mužom, po svadbe naspäť brala aj svojich starších súrodencov, ktorým sa ešte nechcelo ísť s rodičmi domov. Za družičku pozvala mamina svoju novú kamarátku Anku, ktorej rodičia sa z maringotky povyše dediny presťahovali do dediny. Prenajal im izbicu švagor zosnulej starej mamy. Jeho dom mal v podkroví izbu. Anka už vedela po slovensky, pretože jej rodina robila regulačnú úpravy riek a potokov na Slovensku už dlhšie obdobie. Anka ako aj jej brat sa u nás zaľúbili, Anka priamo v dedine a jej brat v tretej dedine od nás a tak sa u nás usadili. Mamina, keď prišla občas do dediny prespávala i u kamarátky na povale vedľa izby, kde bývali. I tam k nim dobiedzaví mládenci občas liezli, ako bolo na dedinách zvykom. Ankiny rodičia rozprávali medzi sebou len po maďarsky, jej mamina bola ukrajinka, alebo rusínka. Neviem už presne. Anka sa s rodičmi tiež rozprávala po maďarsky. Ankin brat ešte potom spolu so svojou ženou pár rokov bývali v maringotke za vodou, kým si u nás v dedine postavili na urbárskom pozemku domček. Anka s manželom boli môjmu bratovi i mne krstní rodičia pri krste. A moji rodičia zas ich štyrom deťom zo šiestich. Ženy potom večer upratali miestnosti, pretože v nedeľu mala byť krčma znova otvorená. Žiadna svadobná noc nebola, mama sa vrátila ku krstnej birmovnej mame a otec odcestoval na druhý deň do Rakúska. Život so svokrovcami, práca v zbrojovke, výlety do Sliezska, odovzdanie jej majetku , narodenie deti i stavba svojho vlastného domu to možno bude téma na budúce.
Bibina